Terminologický slovník

výškový systém definovaný výškami vztiahnutými na nulu morského vodočtu v Kronštadte

výškový systém, ktorého výšky bodov boli vypočítané odpočítaním 0,46 m od výšok v jadranskom výškovom systéme

Baltský výškový systém B-46 sa prechodne používal v Československej socialistickej republike.

výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte

Baltský výškový systém po vyrovnaní používa Molodenského normálne nadmorské výšky.

časť kartografie zaoberajúca sa tvorbou banských máp

mapa zobrazujúca miesta, objekty (zariadenia) a charakteristiky povrchovej alebo podzemnej banskej činnosti

Rozoznávame banské mapy základné (základná banská mapa, základná mapa lomu, základná mapa jaskyne a pod.) a účelové (mapa povrchu, prevádzková mapa, kubatúrna mapa, mapa vetrania, mapa zdolávania havárií a pod.).

množina bodov trvale stabilizovaných na povrchu a v podzemných častiach banských závodov tvoriacich základ banských meraní

1. Pri určovaní parametrov bodov banského bodového poľa sa používajú metódy a kritériá uvedené v osobitnom predpise (napr. výnos Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom).
2. Podľa určovaných parametrov rozoznávame banské polohové bodové pole a banské výškové bodové pole.

mapovanie, ktorého výsledkom je banská mapa

banské bodové pole obsahujúce body základného banského polohového bodového poľa a podrobného banského polohového bodového poľa na povrchu a v podzemí

1. Základné banské polohové bodové pole na povrchu tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov pasívnych a aktívnych geodetických základov.
2. Základné banské polohové bodové pole v podzemí tvoria body orientačných priamok.
3. Podrobné banské polohové bodové pole na povrchu a v podzemí tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov základného banského polohového bodového poľa.

banské bodové pole obsahujúce body základného banského výškového bodového poľa a podrobného banského výškového bodového poľa na povrchu a v podzemí

1. Základné banské výškové bodové pole na povrchu tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov Štátnej nivelačnej siete I. až III. rádu.
2. Základné banské výškové bodové pole v podzemí tvoria body, ktorých výšky sú určené presným výškovým meraním.
3. Podrobné banské výškové bodové pole na povrchu a v podzemí tvoria body, ktorých výšky sú určené technickým výškovým meraním z bodov základného banského výškového bodového poľa, resp. z bodov Štátnej nivelačnej siete IV. rádu.

súborná dokumentácia vyhotovená podľa výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom za účelom dokumentovania banskej činnosti, činností vykonávaných banským spôsobom (razenie štôlní, tunelov a iných podzemných objektov s objemom nad 500 m3), prác súvisiacich so sprístupňovaním jaskýň a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave

1. Povinnosť zabezpečiť spravovanie banskomeračskej dokumentácie má fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca činnosti uvedené v §1 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom.
2. Za riadne spravovanie, správnosť, úplnosť a odborné vyhotovenie banskomeračskej dokumentácie zodpovedá pracovník poverený fyzickou alebo právnickou osobou – hlavný banský merač.
3. Za správnosť a úplnosť jednotlivých meraní a častí banskomeračskej dokumentácie zodpovedá pracovník, ktorý tieto práce vykonáva alebo riadi – banský merač.
4. Banskomeračská dokumentácia obsahuje súbor základnej dokumentácie, číselnú a grafickú časť (§9 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom).
5. Banskomeračská dokumentácia sa trvale uchováva tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Nakladanie s dokumentáciou, s jej vybranými časťami po zániku fyzickej alebo právnickej osoby upravuje §36 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom.

fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§4 Výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom)

1. Funkciu banského merača môže vykonávať osoba s vysokoškolským alebo úplným stredným odborným vzdelaním banskomeračského odboru alebo banskogeologických a geodetických odborov s minimálne jednoročnou praxou v odbore banské meračstvo.
2. Odbornú spôsobilosť preukáže osoba zložením skúšky pred komisiou obvodného banského úradu podľa skúšobného poriadku vydaného Ministerstvom hospodárstva SR. O odbornej spôsobilosti vydá obvodný banský úrad osvedčenie.

staršie, v súčasnosti už nepoužívané synonymum termínu barometrické meranie výšok

meranie výškových rozdielov na základe zmeny tlaku vzduchu s meniacou sa nadmorskou výškou

ťah, v ktorom sa výšky určujú barometrickou niveláciou

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

výškový rozdiel (zhruba 11 m), ktorý zodpovedá (pri určitom tlaku a strednej teplote) zmene barometrického tlaku o 1 pascal

mapa zobrazujúca hĺbku dna mora, jazera alebo vodného toku hĺbkovými kótami, izobatami, batymetriou (farebnými hĺbkovými vrstvami) a pod.

referenčná plocha – referenčný elipsoid z roku 1841 s parametrami a = 6 377 397,15508 m, b = 6 356 078,96290 m, f = 1 : 299,152812853, kde „a" je hlavná polos, „b" je vedľajšia polos a „f" je sploštenie

1. Použitý v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej.
2. Jeden z troch parametrov a, b, f je funkciou zvyšných dvoch parametrov.

forma vlastníctva, ktorá môže vzniknúť len medzi manželmi a pre ktorú je charakteristické, že manželia nemajú kvantifikatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci

kartografické zobrazenie bez definovanej matematickej podmienky

1. Hornouhorská trigonometrická sieť bola v rokoch 1856 – 1866 polohopisným podkladom na tvorbu katastrálnych máp v bezprojekčnom geodetickom súradnicovom systéme. Merané dĺžky a smery boli zobrazované do roviny bez matematického vzťahu medzi bodmi v realite a v mape.
2. Bezprojekčné zobrazenie výnimočne zaraďujeme medzi kartografické zobrazenia napriek tomu, že v jeho prípade absentuje zvolená matematická podmienka.

databáza fyzicky rozdelená na diely, ale disponujúca logicky spojitými topologickými reláciami a vzťahmi medzi objektmi a javmi

rozdelenie vodného toku na dve samostatné riečne sústavy

súbor fotogrametrických metód a postupov do vzdialenosti snímkovania približne 300 m

1. Historicky to boli predovšetkým netopografické aplikácie (architektúra, priemysel, medicína a pod.).
2. Presnosť blízkej fotogrametrie sa pohybuje podľa predmetovej vzdialenosti od niekoľkých mikrometrov až po desiatky milimetrov.

meračský náčrt územia ohraničeného trvalými objektmi a hranicami v prírode

Blokový meračský náčrt je najčastejšie ohraničený komunikáciami, vodnými tokmi a hranicami.

pozri termín rázsocha

bod polohopisného obsahu mapy

pozri termín výškový bod

Historický pojem; v minulosti používané synonymum pre výškový bod.

bod jedného alebo viacerých základných bodových polí, polohového, výškového alebo tiažového

Historický pojem.

bod Československej trigonometrickej siete; od roku 1993 bod Štátnej trigonometrickej siete

1. Historický pojem.
2. Záväzná skratka tohto bodu je bod ZPBP.

bod Československej štátnej gravimetrickej siete 1964 a hlavnej gravimetrickej základne; od roku 1993 bod Štátnej gravimetrickej siete

1. Historický pojem.
2. Záväzná skratka tohto bodu je bod ZTBP.

metóda mapového vyjadrenia, ktorá vyjadruje intenzitu (napr. hustotu) javu na mape pomocou bodiek rovnakej alebo rôznej veľkosti a tvaru

transformácia bodov objektu z grafickej predlohy na číslicový záznam vo forme účelovo usporiadaných pravouhlých súradníc

súbor bodov geodetických základov a súbor bodov podrobného bodového poľa

údaj vyjadrujúci vlastnosti pôdy vzhľadom k jej úrodnosti

zisťovanie bonity pôdy, oceňovanie pôdy

Bonitácia sa realizuje prostredníctvom bonitačného informačného systému.

základná klasifikačná a identifikačná jednotka bonitácie poľnohospodárskych pôd SR vyjadrujúca kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy

Vlastnosti bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky sú vyjadrené sedemmiestnym číselným kódom.

les s prevládajúcou borovicou sosnou (Pinus silvestris)

Súvislá oblasť borov na Záhorskej nížine.

pozri termín bor

rozdiel tiažového zrýchlenia opraveného o topografickú redukciu a zodpovedajúceho normálneho tiažového zrýchlenia

geomorfologický útvar nápadne vyčnievajúci nad terén, budovaný šošovkami jurských a spodnokriedových vápencov so vztýčenými až prevrátenými súvrstviam

Na niektorých bradlách v stredoveku postavili hrady, napr. Podbranč, Vršatec, Oravský hrad.

Ľadonhora (909 m n. m. v Kysuckej vrchovine), Pupov (1095 m n. m. v Kysuckej vrchovine), Haligovské skaly.

útvar povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktorý má čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a je podstatne ovplyvnený prítokmi sladkej vody

skalná stena s takým veľkým sklonom, že sa na nej neudrží zvetraný horninový materiál, ale odpadáva na úpätie a s tvarmi stien typickými pre horniny, ktoré ho tvoria

výrazná vhĺbená geomorfologická jednotka, ktorá spája dve susedné geomorfologické jednotky väčšieho plošného rozsahu, s dnom, ktoré má zväčša ráz roviny alebo plochej pahorkatiny

Termín brána označuje iný pojem ako termín skalná brána.

Slovenská brána – územie pod Kozárovcami, kde Hron prerezáva výčnelok Štiavnických vrchov a vteká do Podunajskej nížiny; Devínska brána – prielom Dunaja cez Malé Karpaty.

pomerne úzka vhĺbená geomorfologická forma pretiahnutého tvaru, podmienená tektonicky alebo odolnosťou hornín s dnom, ktoré je tvorené zvyčajne plochou pahorkatinou bez väzby na určitú nadmorskú výšku

Termín brázda je zložkou názvov geomorfologických celkov (Podbeskydská brázda, Podtatranská brázda) i geomorfologických podcelkov (Bystrická brázda, Fiľakovská brázda, Jakubianska brázda, Kornická brázda, Podlysecká brázda, Povraznícka brázda, Záhradnianska brázda, Zuberská brázda, Župkovská brázda a i.).

miesto styku vodného toku a súše, ktorého hlavným faktorom formovania je erózna a akumulačná činnosť toku

Breh môže byť strmý alebo mierny. Breh môže byť zaplavovaný alebo primárny (mimo dosahu záplav). Breh môže byť stály alebo premenlivý v závislosti od geologických, geografických a hydrologických podmienok.

1. hranica medzi korytom vodného toku a priľahlým (inundačným) územím vodného toku
2. čiara, slúžiaca na zobrazenie hranice medzi pevninou a strednou hladinou mora

Brehová čiara vymedzuje koryto vodného toku a je určená hladinou vody, ktorá spravidla stačí pretekať korytom vodného toku bez vybreženia (vyliatia) do priľahlého (inundačného) územia. Priebeh brehovej čiary sa určí meraním priečnych profilov na vodnom toku.

priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

čiara určená v dokumentácii stavebných úprav

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

hovorový termín pre brehovú čiaru

les s prevládajúcou drevinou niektorým druhom z rodu listnatých stromov brezou (Betula)

plytčina vo vodnom toku, najčastejšie utvorená nánosmi štrkov v koryte, vyskytujúca sa najčastejšie v mieste spojenia dvoch susedných ohybov rieky

historický, dnes už nepoužívaný termín pre pojem meračský náčrt

Výslovnosť termínu brouillon: brujon.

európsky horský les s prevahou buka lesného (Fagus silvatica) z čeľade bukovité

1. Na Slovensku sú bučiny jedným z najproduktívnejších hospodárskych lesov pri získavaní palivového a priemyselného dreva.
2. Na Slovensku sa plochy bučín už v minulosti zmenšili v súvislosti s budovaním hút (z buka sa vyrábalo drevné uhlie potrebné v hutách).

stavba, priestorovo sústredenou zastrešenou stavebnou konštrukciou spojenou so zemou pevným základom, alebo pevne spojená s inou stavbou, ktorá je určená a stavebnotechnicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí

základný prvok pravidelnej, zväčša pravouhlej mriežky, vymedzený susednými líniami mriežky v jednom a druhom smere

zariadenie slúžiace na orientáciu a navigáciu v teréne

1. Základom buzoly je kompas umožňujúci určenie smeru na severný magnetický pól Zeme.
2. Buzola je obvykle vybavená jednoduchým otočným uhlomerným zariadením a cieľnikom, pomocou ktorých je možné určiť hodnotu magnetického azimutu príslušného smeru.
3. V geodézii sa v minulosti využívali na určovanie azimutov buzolové teodolity vybavené buzolami upevnenými na alidáde.
4. Korekciou magnetického azimutu o hodnotu magnetickej deklinácie, určenú v mieste a v čase merania, sa získa hodnota zemepisného azimutu.

tachymetria, pri ktorej sa na meranie používa buzolový teodolit a stanoviská prístroja sú určené buzolovým polygónovým ťahom

polárne meranie, pri ktorom sa merajú namiesto uhlov od orientačného smeru uhly od smeru magnetického poludníka, ktorý je určený smerom magnetky buzolového prístroja

1. Uhol meraný v rámci buzolového merania sa nazýva magnetický azimut.
2. Buzolové meranie je súčasťou starších technológií; v súčasnosti sa využíva najmä v banskej geodézii, lesníctve a vo vzdelávaní.

polygónový ťah, v ktorom sa namiesto vrcholových uhlov medzi susednými stranami merajú magnetické azimuty strán tohto ťahu

Buzolový polygónový ťah bol využívaný väčšinou v starších technológiách.

vodný tok s veľkým a nepravidelným spádom dna, s rýchlymi zmenami prietokov závisiacimi od zrážok a topenia snehu, relatívne bez zákrut a s veľkým pohybom splavenín

Bystriny tvoria zvyčajne toky vo vyšších horských polohách.

obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený rozhodnutím stavebného úradu na trvalé bývanie

pozemná stavba, ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie

Bytové budovy sa členia na bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie

V bytovom dome sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia bytového domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.